Európa zakročila rozhodne proti nezákonnému rybolovu, problému, ktorý ohrozuje morské ekosystémy a hospodárstva postihnutých krajín. Európska únia vo svojom boji za odstránenie tejto praxe zaviedla sankcie historické udalosti do troch krajín: Belice, Kambodža y Guinea. Tieto národy nebudú môcť vyvážať ryby do EÚ ani dovoliť európskym plavidlám pôsobiť v ich vodách.
Od implementácie nariadenia v roku 2008 je to prvýkrát, čo sa proti nim prijali také významné opatrenia nelegálny rybolov. Brusel svoje varovania dodržal a vytvoril precedens pre zvyšok sveta, pokiaľ ide o riadenie rybolovu. Európsky trh, najväčší celosvetovo, si začína uvedomovať vplyv udržateľnosť rybolovu. Tieto kroky podčiarkujú európsky záväzok zabezpečiť, aby sa ryby dostali k spotrebiteľom udržateľnýchráni biodiverzitu a hospodárstvo rybárskych komunít.
Belice, Kambodža y Guinea, po viacerých upozorneniach boli konečne sankcionovaní. Európska komisia však nechala otvorenú možnosť zrušiť opatrenia, ak tieto krajiny vyvinú skutočné a trvalé úsilie v boji proti nezákonnému rybolovu.
Vplyv nezákonného rybolovu na morské ekosystémy
Nezákonný, nenahlásený a neregulovaný rybolov (IUU) predstavuje vážnu hrozbu pre morské ekosystémy. Neregulované postupy spôsobujú nadmerné využívanie rôznych druhov, čím sa mení rovnováha ekosystémov. Mnohé z používaných metód, ako napríklad používanie vlečných sietí na lov pri dne, spôsobujú ničenie citlivých biotopov, ako sú koralové útesy a dna s morskou trávou.
Dôsledky na biodiverzitu
Jedným z hlavných dôsledkov nezákonného rybolovu je náhodný výlov Ohrozené druhyako sú žraloky, korytnačky a morské cicavce. Tieto druhy často hynú v dôsledku náhodného rybolovu, ktorý ovplyvňuje tak ekologickú rovnováhu vôd, ako aj prežitie týchto kľúčových druhov.
Správa Greenpeace uvádza, že okrem odchytu chránených druhov sú mnohé cieľové druhy tiež veľmi nadmerne využívané. Odhaduje sa, že viac ako 33% z hodnotených populácií rýb sú nadmerne využívané, čo vedie k nevyváženému ekosystému. Ďalší tlak spôsobený nezákonným rybolovom túto situáciu zhoršuje a negatívne ovplyvňuje morský potravinový reťazec.
vlečnými sieťami, technika používaná prevažne pri nezákonnom rybolove, bola identifikovaná ako jedna z najničivejších tak pre biotopy, ako aj pre morskú biodiverzitu. Zničením dna oceánov táto metóda ničí celé ekosystémy a vytvára obrovské emisie uhlíka zachyteného v morských sedimentoch.
Vplyv na mangrovy a koralové útesy
Ďalším škodlivým účinkom nezákonného rybolovu je zničenie mangrovy y koralové útesy. Napríklad mangrovníky sú kľúčovými ekosystémami, pretože fungujú ako prirodzená bariéra proti búrkam a sú životne dôležitými biotopmi pre rozvoj mnohých morských druhov. Odhaduje sa, že až a 50% Mangrovových porastov sa v posledných desaťročiach stratilo v dôsledku ľudského zásahu vrátane ničivého rybolovu.
Okrem toho koralové útesy, ktoré sú nevyhnutné pre morskú biodiverzitu, sú tiež vážne postihnuté. Nelegálny rybolov zahŕňajúci techniky, ako je použitie dynamitu, ničí veľké oblasti útesov, čím odstraňuje zložité ekosystémy, ktorých obnova trvá desaťročia.
Sociálno-ekonomické dôsledky nezákonného rybolovu
Okrem ničivého vplyvu na životné prostredie má nezákonný rybolov hlboké sociálno-ekonomické dôsledky, najmä v rozvojových krajinách, ktoré sú závislé od rybolovu ako hlavného zdroja príjmu a potravy.
Globálne ekonomické straty
Podľa FAO je nezákonný rybolov zodpovedný za značné ekonomické straty. Odhaduje sa, že ročné straty dosiahli medzi 11 y 23 jednu miliardu dolárov. Okolo 26 XNUMX miliónov ton Každý rok sa nezákonne uloví rýb, čo ovplyvňuje svetový trh s rybami a potravinovú bezpečnosť miestnych komunít.
Tieto nezákonné praktiky spôsobujú nielen hospodárske straty miestnym rybárom, ale poškodzujú aj spotrebiteľov, ktorí si často kupujú ryby ulovené neudržateľnými metódami. V mnohých prípadoch nie je možné zaručiť kvalitu alebo bezpečnosť týchto produktov, ktoré sa dostávajú na medzinárodné trhy.
Vplyv na miestne rybárske komunity
Nelegálnym rybolovom sú najviac postihnuté pobrežné komunity, najmä v rozvojových krajinách. Nadmerné využívanie morských zdrojov spôsobuje pokles populácií rýb, čo ovplyvňuje schopnosť týchto miestnych populácií dlhodobo sa udržať. To následne obmedzuje prístup ku kľúčovému zdroju potravy a priamo ovplyvňuje ich živobytie.
Na miestach, ako je západná Afrika a juhovýchodná Ázia, zahraničné priemyselné rybárske flotily, z ktorých mnohé sú zapojené do nezákonného rybolovu, zdevastovali miestne zdroje rybolovu, čím podnecovali chudobu a vytláčali miestnych rybárov do nezákonných činností alebo ich prinútili emigrovať.
Nadmerný rybolov a nezákonný rybolov: globálna kríza
Súčasnú situáciu nezákonného rybolovu nemožno pochopiť bez riešenia problému nadmerný rybolov ktorý ovplyvňuje naše oceány. Podľa Greenpeace, 60% populácií rýb sa využíva na limit a viac ako 30% Sú nadmerne využívané, čo vážne ohrozuje udržateľnosť oceánov.
Nadmerný rybolov v kombinácii s nezákonnými praktikami spôsobil kolaps niekoľkých kľúčových druhov, vrátane Červený tuniak v Atlantiku a treska na severovýchode USA a Kanady. Ďalej praktiky ako rybolov spodná vlečná sieť Nielenže prispieva k nadmernému rybolovu, ale tiež uvoľňuje veľké množstvo uhlíka nahromadeného v morských sedimentoch, čo je faktor, ktorý prispieva k zmene klímy.
Vysídlenie miestnych komunít
V mnohých prípadoch nelegálny priemyselný rybolov vytláča remeselných rybárov. Tieto praktiky ovplyvňujú nielen miestnu ekonomiku, ale menia aj sociálnu dynamiku a spôsobujú napätie. Spoločenstvá, ktoré boli historicky závislé od rybolovných zdrojov, teraz musia konkurovať nezákonným flotilám, ktoré vyčerpávajú zdroje.
Medzinárodné úsilie v boji proti nezákonnému rybolovu
Medzinárodné spoločenstvo zaviedlo rôzne iniciatívy na zastavenie nezákonného rybolovu. Medzi najdôležitejšie patrí Dohoda o opatreniach prístavných štátov FAO, ktorá sa snaží zabrániť tomu, aby sa produkty získané nezákonným rybolovom dostali do medzinárodných distribučných reťazcov.
Regionálna a medzinárodná spolupráca
Viac ako 60 krajiny ratifikovali túto dohodu a zaviazali sa vykonávať prísnejšie kontroly rybolovných činností vo svojich prístavoch. Okrem toho dohoda podporuje spoluprácu medzi národmi pri sledovaní, monitorovaní a zastavení nezákonných aktivít.
Ďalšie kľúčové úsilie zahŕňa spoluprácu medzi agentúrami na miestnej a národnej úrovni s cieľom identifikovať nelegálne plavidlá a zabrániť im, aby sa uchýlili do krajín, kde sú zákony laxnejšie. Používanie technológií, ako sú satelitné monitorovacie systémy, umožnilo krajinám pozorne sledovať pohyb flotily a identifikovať podozrivé vzory.
Certifikácia udržateľného rybolovu
Krajiny ako Čile a Peru prijali certifikačné iniciatívy, aby zabezpečili, že ich produkty rybolovu budú v súlade s udržateľnými predpismi, ako sú tie, ktoré presadzujú organizácie ako napr. Marine Stewardship Council (MSC). Tieto certifikácie umožňujú spotrebiteľom identifikovať produkty, ktoré boli ulovené legálne a trvalo udržateľným spôsobom.
opatrenia Európskej únie
La EÚ je jedným z najvýznamnejších aktérov v boji proti nezákonnému rybolovu. Medzi jeho hlavné opatrenia patria osvedčenia o úlovku, ktoré zaručujú pôvod rýb legálne a udržateľné. Tento certifikačný proces má za cieľ odradiť obchod s produktmi z nezákonného rybolovu.
Okrem toho EÚ podporila vytvorenie morské chránené oblasti v ktorých je rybolov regulovaný alebo úplne zakázaný. To nielen chráni ohrozené druhy, ale podporuje aj obnovu morských ekosystémov postihnutých nadmerným rybolovom a nezákonným rybolovom.
V Latinskej Amerike krajiny ako Peru a Čile prijali podobné nariadenia založené na európskom modeli s cieľom dosiahnuť zmenu v boji proti nezákonnému rybolovu v regióne.
Záväzok a úsilie Európskej únie bojovať proti nezákonnému rybolovu vytvorili významný celosvetový precedens a vyzdvihujú dôležitosť medzinárodnej spolupráce na zabezpečenie ochrany našich oceánov pre budúce generácie.