Keď hovoríme udržateľnosť alebo udržateľnosť V ekológii popisujeme, ako sa biologické systémy „udržujú“ v priebehu času, pričom zostávajú rozmanité a produktívne. To znamená, že hovoríme o rovnováhu medzi druhom a zdrojmi životného prostredia. Je to pojem, ktorý platí tak v prírode, ako aj v ľudskej činnosti. On Správa Brundtlandovej z roku 1987 definovala udržateľnosť ako využívanie zdrojov takým spôsobom, aby nebola ohrozená ich prirodzená obnova.
Typy trvalej udržateľnosti
Koncept trvalej udržateľnosti sa rozšíril za hranice životného prostredia a zahŕňa sociálne, politické a ekonomické aspekty. Ide o komplexný socioekonomický proces, ktorý možno rozdeliť do niekoľkých typov:
Politická udržateľnosť
La politickej udržateľnosti prerozdeľuje politickú a ekonomickú moc, zakladá demokratických štruktúr a podpora rešpektovania ľudských práv a životného prostredia. Dosahuje sa to prostredníctvom právneho rámca, ktorý zaručuje spravodlivosť a inštitucionálnu silu. Politiky politickej udržateľnosti podporujú podporné vzťahy medzi komunitami a zamerať sa na zlepšenie kvality života z dlhodobého hľadiska.
Ekonomická udržateľnosť
La ekonomická udržateľnosť sa snaží vytvárať bohatstvo spravodlivým a spravodlivým spôsobom, aby súčasné generácie mohli uspokojiť svoje potreby bez toho, aby obetovali zdroje pre budúce generácie. Udržateľná ekonomika je taká, ktorá je založená na efektívnom využívaní zdrojov, rešpektujúc tak životné prostredie, ako aj sociálne potreby.
Tento koncept zahŕňa propagáciu zodpovedné firmy ktoré sa snažia optimalizovať svoje zdroje, minimalizovať odpad a podporovať investície do čistých technológií. Ekonomická udržateľnosť sa zameriava aj na odstránenie ekonomických nerovností medzi regiónmi a sociálnymi skupinami efektívnym a udržateľným spôsobom.
Environmentálna udržateľnosť
La environmentálna udržateľnosť Je pravdepodobne najznámejší a vzťahuje sa na starostlivé a efektívne hospodárenie s prírodnými zdrojmi, aby sa mohli regenerovať. Zahŕňa zachovanie rozmanitosti ekosystémov a zníženie využívania zdrojov na úroveň, ktorá umožňuje ich prirodzenú obnovu.
Na dosiahnutie tejto udržateľnosti je nevyhnutné prijať postupy, ktoré znižujú negatívne dopady na životné prostredie, ako je odlesňovanie, nadmerný rybolov alebo nadmerné používanie fosílnych palív. Jasným príkladom je podpora využívania obnoviteľných energií, ktoré nielen menej znečisťujú, ale majú aj prakticky neobmedzené zdroje.
Meranie environmentálnej udržateľnosti
Ak chcete vedieť, či snahy o udržateľnosť fungujú, musíte mať kvantitatívnych ukazovateľov. Existuje niekoľko metód merania:
Index environmentálnej udržateľnosti (ESI)
El Index environmentálnej udržateľnosti (ESI) je index, ktorý meria schopnosť krajiny dlhodobo chrániť svoje životné prostredie. Tento ukazovateľ kvantifikuje rôzne environmentálne parametre, ako je kvalita ovzdušia, kvalita vody alebo odpadové hospodárstvo, a porovnáva ich medzi rôznymi národmi. Je založený na piatich kľúčových komponentoch:
- Stav environmentálnych systémov.
- Zníženie environmentálnych problémov.
- Pokrok smerom k ochrane životného prostredia.
- Inštitucionálne kapacity na riadenie životného prostredia.
- Správa krajiny v otázkach udržateľnosti.
Tento index poskytuje objektívny pohľad na to, ako krajina hospodári so svojimi zdrojmi a aký má vplyv na životné prostredie.
Index environmentálnej výkonnosti (EPI)
El Index environmentálnej výkonnosti (EPI) klasifikuje krajiny na základe ich environmentálna výkonnosť na dva hlavné ciele: životaschopnosť ekosystémov a zdravie životného prostredia. Na druhej strane sú tieto ciele rozdelené do rôznych kategórií:
- Vitalita ekosystému: prírodné zdroje, biodiverzita, kvalita ovzdušia, zmena klímy.
- Environmentálne zdravie: kvalita vzduchu, hygiena, prístup k čistej vode.
EPI sa používa na hodnotenie politík krajiny a ich úspechu z hľadiska environmentálnej udržateľnosti.
Trojitý výsledok
El Trojitý výsledok o Triple Bot Line je obchodný prístup, ktorý hodnotí výkonnosť v rámci troch kľúčových dimenzií: sociálnej, ekonomickej a environmentálnej. Tento prístup sa snaží spoločnostiam maximalizovať nielen svoje zisky, ale aj pozitívny vplyv na spoločnosť a životné prostredie. Spoločnosti, ktoré si osvoja tento model, zvyčajne zahrnú svoju výkonnosť v týchto troch oblastiach do svojich správ o spoločenskej zodpovednosti.
Ciele environmentálnej udržateľnosti
Jednou z veľkých výziev udržateľnosti je zmeniť globálnu energetickú paradigmu. Nadmerné využívanie fosílnych palív je jednou z hlavných príčin zhoršovania životného prostredia, a preto je nevyhnutné stavte na obnoviteľnú energiu.
Vytvorte globálne povedomie o udržateľnosti je ďalším veľkým cieľom. Ľudia si musia uvedomiť, že ich každodenné rozhodnutia, ako je spotreba energie a spotreba produktov, majú priamy vplyv na životné prostredie. Príklady ako projekt Inteligentné mesto Barcelona zdôrazniť, ako môžu mestá viesť prechod k udržateľnejšiemu rozvoju.
Udržateľnosť doma
Domy môžu byť skvelým príkladom udržateľnosti. Začleniť postupy, ako je používanie solárnej energie, tepelná izolácia a správna orientácia domu, pomáha znižovať spotrebu energie. Tieto opatrenia prospievajú nielen životnému prostrediu, ale aj znížiť náklady energie pre majiteľov.
Charakteristika trvalo udržateľných miest
Udržateľné mestá sú tie, ktoré dokážu optimálne integrovať mestský rozvoj, zachovanie prírodných zdrojov a zlepšenie kvality života. Niektoré z hlavných charakteristík týchto miest sú:
- Efektívne systémy mobility: Integrujú kvalitnú verejnú dopravu a podporujú používanie udržateľnejších dopravných prostriedkov, ako sú bicykle a chodci.
- Správne riadenie zdrojov: Zber, spracovanie a recyklácia odpadu na získanie hodnoty spolu s efektívnym hospodárením s vodou.
- Mechanizmy energetickej účinnosti: Využívanie obnoviteľných energií a vysoko účinných technológií na zníženie spotreby energie.
- Ochrana životného prostredia: Ochrana okolitých ekosystémov a rešpekt k mestskému ekosystému.
Ďalším dôležitým aspektom je účasť občanov, kde sa občania aktívne podieľajú na rozhodovaní ovplyvňujúcom mestské prostredie.
Meranie udržateľnosti podnikania
Koncept udržateľnosti sa rozširuje aj na spoločnosti, ktoré musia merať aj svoj vplyv na životné prostredie a spoločnosť. The zelené indikátory Zahŕňajú parametre ako spotreba vody, uhlíková stopa či tvorba odpadu. Tie sa delia na environmentálne, sociálne a ekonomické metriky.
Implementácia udržateľného podnikateľského plánu zahŕňa aj prijatie medzinárodných štandardov, ako sú ciele trvalo udržateľného rozvoja (SDGs), ktoré sa snažia zlepšiť konkurencieschopnosť a zároveň znížiť vplyv na životné prostredie.
Na konci tohto článku je jasné, že udržateľnosť nie je len módna vlna alebo trend, ale naliehavá potreba zaručiť životaschopnú ekonomickú, environmentálnu a sociálnu budúcnosť. Či už na individuálnej, obchodnej alebo vládnej úrovni, všetci musíme zohrávať úlohu pri dosahovaní skutočne udržateľného rozvoja.