Príčiny a dôsledky globálneho odlesňovania a jeho vplyv na životné prostredie

Odlesňovanie je priamym dôsledkom ľudských aktivít ktorá masívne devastuje lesy a džungle Zeme. Škody, ktoré to spôsobuje, sú obrovské tak v miestnom, regionálnom, ako aj v planetárnom meradle.

Dnes lesy a džungle po celom svete Stále pokrývajú 30% celého zemského povrchu. Každoročne sa však strácajú veľké pásy veľkosti Panamy v dôsledku klčovania miliónov hektárov. Aké sú príčiny a dôsledky tohto odlesňovania?

Odlesňovanie lesov a džunglí po celom svete

Ľudské bytosti potrebujú obsadiť územie pre svoje ekonomické aktivity, ako sú okrem iného sídla, priemysel, poľnohospodársky prieskum. Rok čo rok, boli vyčistené milióny hektárov zmeniť využitie pôdy a ťažiť cenné drevo na výrobu produktov, ako je nábytok a papier. Toto tempo odlesňovania je také rýchle, že ak bude pokračovať, tropické pralesy a dažďové pralesy by mohli v priebehu nasledujúcich sto rokov úplne zmiznúť.

Okrem získavania papiera má výrub stromov mnoho ďalších dôvodov. Napríklad rýchlo rástol dopyt po pôde pre plodiny a hospodárske zvieratá. Platí to najmä v krajinách, ako je Brazília, kde sa veľké časti Amazónie vyčistia na produkciu sóje a mäsa. Poľnohospodári sú odkázaní aj na ťažbu dreva, aby uživili svoje rodiny, pričom využívajú metódy ako napr samozásobiteľské hospodárenie alebo systém slash and burn.

Ďalším dôležitým zdrojom tlaku na lesy je veľkoplošná komerčná ťažba dreva. Tento priemysel poskytuje produkty pre globálny trh s papierom a drevnou celulózou. Táto prax je však zodpovedná za zničenie nespočetných lesov ročne. Ešte závažnejšie sú nezákonné ťažobné činnosti, ktoré zvyčajne majú veľký vplyv na miestne ekosystémy a ovplyvňujú tak flóru, ako aj faunu.

Služby ponúkané lesmi a džungľami

Odlesňovanie neovplyvňuje len miestne ekosystémy. Keď sa odstránia lesy, aby sa uvoľnilo miesto pre poľnohospodárstvo alebo urbanizáciu, schopnosť Zeme regulovať klímu a jej chemické zloženie tiež dramaticky klesá. Stromy zohrávajú kľúčovú úlohu pri výrobe kyslík, pretože počas fotosyntézy absorbujú oxid uhličitý (CO2).

Dnes vedci skúmajú spôsoby zachytávania a ukladania CO2 v boji proti klimatickým zmenám, ale najúčinnejšia metóda už v prírode existuje: naše lesy a džungle. Okrem regulácie klímy poskytujú stromy aj biotopy pre neuveriteľnú rozmanitosť druhov, od cicavcov až po hmyz. Odlesňovanie ničí tieto biotopy, fragmentuje celé ekosystémy a narúša zložité biologické siete.

Ďalšou zásadnou službou, ktorú lesy poskytujú, je hydrologický cyklus. Stromy absorbujú vodu cez korene a uvoľňujú ju do atmosféry transpiráciou. Tento cyklus pomáha udržiavať rovnováhu vlhkosti a regulovať zrážky, čím sa predchádza záplavám a extrémnym suchám. Odstraňovanie lesov ovplyvňuje nielen dostupnosť sladkej vody, ale urýchľuje aj stratu úrodnej pôdy. Bez ochrany stromov sa pôda stáva zraniteľnejšou voči erózii a stráca cenné živiny.

Vzťah medzi lesmi a zrážkovým režimom

Jednou z najdôležitejších funkcií stromov je evapotranspirácia, proces, pri ktorom sa cez listy stromov presúva veľké množstvo vody zo zeme do atmosféry. Tento cyklus je životne dôležitý pre zrážky, pretože vodná para kondenzuje a vytvára oblaky, ktoré potom produkujú zrážky. Bez vegetačného krytu, ktorý lesy poskytujú, je zrážkový režim vážne ovplyvnený.

Keď sa zrážky znížia, následky pre biodiverzitu a poľnohospodárstvo sú katastrofálne. Regióny zbavené stromov riskujú, že sa stanú púšte, keďže pôda stráca schopnosť zadržiavať vodu. Dezertifikácia ovplyvňuje nielen miestnu flóru a faunu, ale ohrozuje aj ľudské spoločenstvá znižovaním dostupnosti pitnej vody.

Hlavné príčiny odlesňovania

Príčiny odlesňovania sa medzi regiónmi značne líšia, ale hlavnými faktormi sú poľnohospodárska expanzia, dobytok, ťažba dreva a požiare. V mnohých oblastiach farmári klčujú lesy, aby vytvorili ornú pôdu alebo pastviny pre dobytok. Rastúci dopyt po palmovom oleji, sójových bôboch a hovädzom mäse viedol k zničeniu rozsiahlych oblastí dažďových pralesov v Latinskej Amerike, juhovýchodnej Ázii a Afrike.

Zmena vo využívaní pôdy na poľnohospodárstvo tiež vytláča tisíce druhov. Lesné požiare, ktoré sú často určené na vyčistenie pôdy, sú ďalšou dôležitou príčinou a v mnohých prípadoch unikajú kontrole, čo zhoršuje zmena klímy a dlhé obdobia sucha. Tieto požiare nielenže ničia vegetáciu, ale vo veľkej miere prispievajú aj k emisiám CO2.

Odlesňovanie Amazonky

Povodie Amazonky, známe ako pľúca planéty, je neustále ohrozený postupujúcim odlesňovaním. Tento obrovský región, ktorý je domovom takmer 10 % svetovej biodiverzity, bol vystavený rozsiahlemu zničeniu, aby uvoľnil miesto chovu dobytka a poľnohospodárskej exploatácii.

Brazília, najväčšia juhoamerická krajina, je tiež hlavným vinníkom odlesňovania v regióne. Rozsiahly chov dobytka a pestovanie sóje sú hlavnými motormi ťažby dreva v Amazónii. Tropická vegetácia na celom svete uväzňuje viac ako 200,000 miliónov ton uhlíka za rok. Zničenie týchto ekosystémov však znamená obrovské množstvo uhlíka, ktorý sa vracia do atmosféry, čo prispieva ku globálnej zmene klímy.

Odlesňovanie v Španielsku?

V Španielsku došlo v posledných desaťročiach k rastu zalesnených oblastí. Na rozdiel od iných regiónov sveta, Španielsko zvýšilo svoju lesnatosť o 20 % za posledných sto rokov. Čiastočne je to spôsobené zníženým tlakom v poľnohospodárstve, keďže Európa začala dovážať väčšiu časť svojich potravín.

Hoci je tento nárast plochy lesov pozitívnym znakom, nie vždy to znamená, že lesy sú bohaté na biodiverzitu. Zistilo sa napríklad, že lesy vysadené na opätovné zalesňovanie často nemajú biologickú diverzitu a majú nízku rekreačnú hodnotu.

Dôsledky odlesňovania

Účinky odlesňovania sú celosvetovo zničujúce. Strata lesov zvyšuje emisie skleníkových plynov, čím sa zintenzívňuje zmena klímy. Okrem toho odlesňovanie prispieva k strate biodiverzity. Keďže biotopy zvierat a rastlín miznú, mnohým druhom hrozí vyhynutie.

Ďalším významným dôsledkom je erózia pôdy. Pôdy bez vegetácie sa stávajú náchylnejšie na eróziu a strácajú základné živiny pre rast rastlín. V mnohých prípadoch degradovaná pôda už nedokáže podporovať poľnohospodársku činnosť, čím sa zvyšuje tlak na zostávajúce lesné plochy.

Napokon, odlesňovanie ovplyvňuje aj ľudské spoločenstvá. Odhaduje sa, že okolo 25% svetovej populácie Jeho živobytie priamo závisí od lesných zdrojov. Nerozlišujúce výruby stromov môžu viesť k nútenej migrácii pôvodných obyvateľov a konfliktom pri využívaní pôdy.

S postupom 21. storočia sa boj proti odlesňovaniu stal kľúčovou výzvou v boji proti klimatickým zmenám a zachovaniu biodiverzity. Okrem miestnych akcií sa medzinárodné snahy, ako napríklad tie, ktoré podporuje OSN, snažia podporovať trvalo udržateľné hospodárenie s lesnými zdrojmi a obnovu poškodených oblastí. Na dosiahnutie týchto cieľov je nevyhnutná spolupráca medzi vládami, organizáciami a spoločnosťou vo všeobecnosti.