Ako sme už hovorili pri iných príležitostiach, plasty sú veľkou škodlivinou pre naše moria a oceány. V našich oceánoch sú uložené milióny ton plastov, čo má negatívny vplyv na flóru a faunu, ktorá v nich žije.
Je ich asi 12 miliónov ton plastového odpadu v moriach. Toto znečistenie nie je také viditeľné ako iné formy znečistenia, ale jednoznačne ide o globálny problém. Odborníci odhadujú, že až päť percent všetkých plastov vyrobených na celom svete končí ako odpad v moriach. Čo sa však stane s týmito plastmi? A aké sú jeho účinky na morský ekosystém?
Znečistenie morí a oceánov
Väčšina plastov sa do mora dostáva cez rieky. Akonáhle sa tento odpad dostane do oceánu, je distribuovaný morskými prúdmi, ktoré ovplyvňujú veľké oblasti. Trosky sa nenachádzajú len na pobreží, ale aj na hladine a dne mora. okrem toho 80 % znečistenia morí pochádza z pevniny, zatiaľ čo iba 20 % tvoria námorné činnosti, ako sú lode.
Plastový odpad sa môže dostať do mora v dôsledku nesprávneho nakladania s odpadom, vetra a dažďa, ktoré ho vlečú do riek, a tiež v dôsledku náhodného rozliatia. Keď sa dostanú do oceánu, ich osud je neistý: môžu plávať, potápať sa alebo ich môže pohltiť morská fauna. To nás privádza k jednému z najviac alarmujúcich aspektov tejto environmentálnej krízy: mikroplasty.
Problém mikroplastov
Jedným z najväčších problémov súčasného znečistenia plastmi sú mikroplasty. Ide o malé plastové čiastočky, ktoré sú výsledkom degradácie väčších predmetov alebo čiastočiek uvoľnených priamo do životného prostredia prostredníctvom kozmetiky alebo oderu pneumatík. V súčasnosti sa odhaduje, že 5 miliárd mikroplastových častíc Plávajú v našich oceánoch s celkovou hmotnosťou 270.000 94 ton. Podľa výskumu má XNUMX % morských vtákov, ktoré uhynú pri pobreží Nemecka, v žalúdku mikroplasty.
Mikroplasty sa ťažko odstraňujú z prostredia a ľahko sa rozptýlia. Ich malá veľkosť znamená, že mnohé zvieratá ich jedia mysliac si, že sú potravou, čo spôsobuje tráviace problémy, podvýživu a niekedy aj smrť. Navyše, vstupom do potravinového reťazca môžu ľudia konzumovať mikroplasty aj prostredníctvom morských plodov.
Plastové tašky a problém rozvíjajúcich sa krajín
V mnohých vyspelých krajinách, ako je Nemecko, sú plastové tašky čoraz viac obmedzované alebo eliminované. V niektorých rozvíjajúcich sa ekonomikách však používanie plastov naďalej rastie v dôsledku priemyselného rastu. To výrazne zvyšuje znečistenie plastmi. Podľa najnovších údajov už v oceánoch pláva takmer 150 miliónov ton plastov.
V týchto regiónoch sú systémy zberu a nakladania s odpadom nedostatočné alebo žiadne. Nedostatok primeranej infraštruktúry uľahčuje to, aby plastový odpad skončil v riekach a potom v moriach, čím sa stal globálnym problémom. napr. len 9% plastov sa recykluje celosvetovo, čo zhoršuje krízu plastového odpadu. Znečistenie spôsobené rozvíjajúcimi sa krajinami vážne ovplyvňuje morské ekosystémy a predstavuje celosvetovú výzvu.
Náklady na čistenie pobrežia len jeden kilometer môžu dosiahnuť 65.000 eur ročne, čo predstavuje obrovskú finančnú záťaž pre samosprávy.
Vplyv na morskú faunu
Vplyv plastov na morský život je zničujúci. Viac ako 600 druhov Morské oblasti sú zasiahnuté plastovým odpadom, či už požitím alebo uviaznutím v ňom. Veľryby, delfíny a morské korytnačky si mýlia plastový odpad s jedlom, čo má vážne následky. V roku 2018 bola v Murcii nájdená veľryba s 30 kilogramov plastu v žalúdku, čo spôsobilo jeho smrť na brušnú infekciu.
Mikroplasty poškodzujú nielen väčšie druhy, ale ovplyvňujú aj malé ryby a iné morské tvory. Tieto častice sa hromadia v ich organizmoch a po konzumácii väčšími predátormi sa dostávajú do potravinového reťazca. Nakoniec môžu tieto mikroplasty konzumovať aj ľudia, keď jedia kontaminované morské plody.
Plast a jeho vzťah so zmenou klímy
Plasty majú nielen negatívny vplyv na morské ekosystémy, ale ovplyvňujú aj klimatické zmeny. Viac ako 90% plastu To, čo dnes používame, je vyrobené z fosílnych palív, ako je ropa a plyn. Pri výrobe plastov vzniká veľké množstvo oxidu uhličitého (CO2), jedného z hlavných plynov, ktoré prispievajú ku globálnemu otepľovaniu. V roku 2015 boli celosvetové emisie súvisiace s výrobou plastov 1,7 gigatony CO2. Ak bude výroba plastov pokračovať súčasným tempom, očakáva sa, že do roku 2050 sa tieto emisie strojnásobia na približne 6,5 gigatony.
Aj keď sa plasty dostanú do životného prostredia, naďalej prispievajú k zmene klímy. Štúdie ukázali, že keď sú plasty vystavené slnečnému žiareniu, uvoľňujú sa metán a etylén, dva silné skleníkové plyny, ktoré prispievajú ku globálnemu otepľovaniu.
Možné riešenia a alternatívne politiky
Tvárou v tvár tejto kríze mnohé krajiny a organizácie začali implementovať politiky na zníženie používania plastov a podporu obehového hospodárstva. Tieto politiky sa zameriavajú na redukciu jednorazových plastov, podporu recyklácie a vývoj alternatívnych materiálov, ktoré sú šetrnejšie k životnému prostrediu.
Európska únia zakázala niektoré plastové výrobky na jedno použitie, ako sú slamky, príbory, taniere a vatové tampóny. Okrem toho sa vyvíjajú biodegradovateľné plasty na báze prírodných materiálov, ako sú škrob a riasy. Hoci tieto alternatívy ešte nie sú dokonalým riešením, predstavujú prvý krok k budúcnosti s menšou závislosťou od plastov.
Na globálnej úrovni sa zvažujú aj iné prístupy, ako napríklad rozšírená zodpovednosť výrobcov, kedy firmy vyrábajúce plastové výrobky musia pokryť náklady na nakladanie s ich odpadom. To by mohlo zahŕňať všetko od recyklácie až po čistenie kontaminovaných pláží.
Ako spotrebitelia môžeme byť súčasťou riešenia znížením používania plastov, primeranou recykláciou a výberom udržateľných alternatív.
Plast sa z revolučného materiálu stal hrozbou pre životné prostredie. Hoci už teraz vidíme ničivé následky, stále máme čas zmeniť tento trend a chrániť naše oceány.