Neistá budúcnosť tundry: uhlíková výlevka v ohrození

  • Tundra v dôsledku klimatických zmien stráca svoju kapacitu na ukladanie uhlíka.
  • Rozmrazovanie permafrostu uvoľňuje veľké množstvo CO2 a metánu.
  • Migrácia rastlinných druhov ovplyvňuje uhlíkový cyklus tundry.
  • Arktické otepľovanie by mohlo do polovice tisícročia výrazne znížiť tundru.

charakteristiky a zaujímavosti tundrovej flóry

Tundra bola považovaná za dôležitú uhlíková jama, ktorý pôsobí ako výlevka, ktorá ukladá veľké množstvo uhlíka vo svojej zamrznutej pôde. Avšak, účinky zmena klímy Túto funkciu zásadne menia. Postupné zvyšovanie teplôt spôsobuje uvoľňovanie tohto uhlíka vo forme oxid uhličitý (CO2) y metán do atmosféry, čím sa zhoršuje globálne otepľovanie.

Ekosystémy tundry, ktoré sa nachádzajú v arktických oblastiach ako Grónsko, Sibír a Aljaška, sú obzvlášť citlivé na zmeny klímy. Už viac ako desať rokov výskumníci zo stanice Zackenberg v severnom Grónsku monitorujú uhlíkový rozpočet v krajine tundra severnej pologule, ktorý odhaľuje, ako organizmy, ktoré obývajú tieto regióny, menia svoju úlohu zo skladovania uhlíka na čistých emitentov.

V nedávnej štúdii publikovanej v Časopis geofyzikálneho výskumu, je zrejmé, že emisie oxidu uhličitého živými organizmami sa zvyšuje so zvyšujúcou sa teplotou. Rovnako tak proces fotosyntéza, kľúč k zachytávaniu CO2, je tiež negatívne ovplyvnený. Existujú kritické teploty, ako je 7ºC, ktoré po prekročení prakticky prestanú ukladať uhlík v týchto ekosystémoch.

Vplyv klimatických zmien na uhlíkový cyklus tundry

Vplyv klimatických zmien na tundru

Cyklus uhlíka v tundre je priamo ovplyvnený teplotami. Ako sa klíma otepľuje, vrchná vrstva permafrostu topí, čo následne umožňuje mikroorganizmom rozkladať organický materiál predtým zmrazené. Tento proces má za následok uvoľnenie veľkého množstva CO2 a metánskleníkových plynov, ktoré zvyšujú vplyv klimatických zmien.

Rôzne štúdie, ako napríklad tá, ktorú riadi NASA v Arktíde ukazujú, že tundra sa vyvíja smerom k správaniu, ktoré sa viac podobá správaniu boreálne lesy, ekosystémy nachádzajúce sa v oblastiach nižšej zemepisnej šírky. Tento jav zahŕňa migráciu rastlinných druhov, ako sú kríky a malé stromy smerom na sever, čo tiež ovplyvňuje uhlíkový cyklus.

Satelitné pozorovania, využívajúce pokročilé technológie ako napr ICESat-2 y Lands, umožnili zdokumentovať tieto zmeny v uhlíkovom cykle a pohyb vegetácie smerom k Arktíde. S väčšou krovinou vegetáciou by tundra mohla absorbovať určité množstvo CO2, ale rozmrazovanie permafrostu zostáva kritickou hrozbou, pretože emisie starého uhlíka vykompenzujú akýkoľvek ďalší príjem vegetáciou.

Skoré rozmrazovanie a jeho dôsledky

Skoré topenie v tundre

Jednou z najväčších výziev, ktorým tundra čelí, je skoré rozmrazovanie spojené so zmenou klímy. Skupina výskumníkov poukázala na to, že postup jari, ku ktorému dochádza v dôsledku miernejších zím, mení životný cyklus vegetácie v tundre. Táto zmena by mohla znížiť schopnosť tundry pôsobiť ako a uhlíkový drez.

Normálny cyklus tundry zaisťuje, že rastliny, keď sa rozkladajú, pomaly uvoľňujú uhlík počas dlhých zím, čo umožňuje pôde ho ukladať. Skoré rozmrazenie však vytvára nerovnováhu v tomto cykle, čo uľahčuje emisie CO2 predtým, ako rastliny môžu absorbovať významné množstvá prostredníctvom fotosyntézy. Výsledkom je čistý príspevok k nárastu skleníkových plynov.

Arktické otepľovanie a ústup tundry

Medzi najvýraznejšie účinky arktického otepľovania patrí ústup tundry. Podľa nedávneho výskumu, ak sa opatrenia na zmenu klímy nebudú dôsledne implementovať, odhaduje sa, že do polovice tohto tisícročia zostane v severovýchodnom Rusku iba 6 % súčasnej tundry. Tento proces je spôsobený rozšírením drevín ako napr sibírsky smrekovec, ktoré postupujú na sever rýchlosťou 30 kilometrov za desaťročie a vytláčajú charakteristické rastliny tundry.

Táto zmena má vplyv nielen na arktickú flóru a faunu, ale ovplyvňuje aj už tak oslabenú kapacitu tundry ukladať uhlík, čím sa celosvetová zmena klímy zrýchľuje. Vyššie teploty umožňujú väčší rozklad organickej hmoty, ktorá následne uvoľňuje ešte viac uhlíka z permafrostu.

Tundra ako uhlíková výlevka v nebezpečenstve

Ohrozené ukladanie uhlíka v tundre

Historicky bola tundra považovaná za a uhlíkový drez efektívne vďaka nízkym teplotám, ktoré obmedzujú rozklad organickej hmoty. Dôsledky globálneho otepľovania však spôsobujú, že táto úloha klesá. Ako permafrost topeniami sa začnú uvoľňovať veľké množstvá uhlíka uloženého po stáročia, čo by mohlo zmeniť tundru na čistý zdroj uhlíka a nie na výlevku.

Vedecké štúdie pokračujú v diskusii o tom, či tieto arktické ekosystémy budú schopné aj naďalej plniť svoju úlohu zachytávačov uhlíka za súčasných klimatických podmienok, ale je zrejmé, že nárast teplota a rozmŕzajúca pôda neveští nič dobré pre schopnosť tundry ukladať uhlík. Táto situácia viedla vedeckú komunitu k naliehavým výzvam na ochranu týchto ekosystémov a zavádzaniu drastických opatrení na zmiernenie klimatických zmien.

Nedávne štúdie naďalej ukazujú, že tundra, krehký ekosystém, je v procese transformácie, ktorá by mohla zmeniť jej primárnu funkciu zachytávača uhlíka. Bez primeraných opatrení bude zrýchlené rozmrazovanie permafrostu naďalej uvoľňovať veľké množstvo skleníkových plynov, čo bude ďalej prispievať ku globálnemu otepľovaniu.


Zanechajte svoj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Povinné položky sú označené *

*

*

  1. Zodpovedný za údaje: Miguel Ángel Gatón
  2. Účel údajov: Kontrolný SPAM, správa komentárov.
  3. Legitimácia: Váš súhlas
  4. Oznamovanie údajov: Údaje nebudú poskytnuté tretím stranám, iba ak to vyplýva zo zákona.
  5. Ukladanie dát: Databáza hostená spoločnosťou Occentus Networks (EU)
  6. Práva: Svoje údaje môžete kedykoľvek obmedziť, obnoviť a vymazať.