Dnes sa biopalivá používajú na určité hospodárske činnosti. Najpoužívanejšie sú etanol a bionafta. Rozumie sa, že plynný oxid uhličitý emitovaný biopalivom je plne vyvážený absorpciou CO2, ku ktorej dochádza pri fotosyntéze rastlín.
Ale zdá sa, že to nie je celkom tak. Podľa štúdie University of Michigan Energy Institute pod vedením John DeCiccomnožstvo tepla zadržaného CO2 emitovaného spaľovaním biopalív nie je v rovnováhe s množstvom CO2, ktoré rastliny absorbujú počas procesu fotosyntézy pri pestovaní plodín.
Štúdia sa uskutočnila na základe údajov z Ministerstvo poľnohospodárstva Spojených štátov amerických. Analyzovali sa obdobia, v ktorých sa zintenzívnila výroba biopalív a absorpcia emisií oxidu uhličitého plodinami len kompenzovala 37 % celkových emisií CO2 spaľovaním biopalív.
Zistenia zo štúdií v Michigane jasne tvrdia, že: Používanie biopalív naďalej zvyšuje množstvo CO2 vypúšťaného do atmosféry a neznižuje sa, ako sa predpokladalo. Hoci zdroj emisií CO2 pochádza z biopalív, ako je etanol alebo bionafta, čisté emisie do atmosféry sú väčšie ako tie, ktoré absorbujú rastliny v plodinách, čo znamená, že naďalej prispievajú k účinku globálneho otepľovania.
Čo sú biopalivá?
Biopalivá sú palivá, ktoré sa získavajú z biomasy, teda organickej hmoty. Existuje niekoľko generácií biopalív, ale najznámejšie a v súčasnosti používané sú etanol a bionafta, ktoré získavajú na význame v odvetviach, ako je doprava.
Etanol sa vyrába fermentáciou plodín, ako je kukurica a cukrová trstina, zatiaľ čo bionafta sa získava z rastlinných olejov, ako je palmový, sójový alebo recyklovaný kuchynský olej. Jeho hlavnou charakteristikou je, že teoreticky by mal mať nižší vplyv na emisie CO2, keďže v životnom cykle biopaliva rastliny počas svojho rastu absorbujú CO2, čím vytvárajú teoreticky neutrálnu bilanciu z hľadiska emisií.
Aké sú obavy z jeho skutočného dopadu?
Niekoľko nedávnych štúdií však tento predpoklad spochybnilo. Podľa práce o John DeCiccoenvironmentálne prínosy biopalív sa výrazne znížia, keď sa zohľadnia emisie pochádzajúce z ich výroby a konečného použitia.
„Toto je prvá štúdia, ktorá starostlivo skúma uhlík emitovaný na pôde, kde sa pestujú biopalivá, namiesto toho, aby o tom robil predpoklady. "Keď sa pozrieme na to, čo sa v skutočnosti deje na zemi, vidíme, že z atmosféry sa neodstraňuje dostatok uhlíka na kompenzáciu toho, čo vychádza z výfuku," povedal DeCicco.
Namiesto úplnej uhlíkovej neutrality sa ukázalo, že pri spaľovaní biopalív sa uvoľňuje viac skleníkových plynov, ako dokážu rastliny počas svojho rastu zachytiť. Okrem toho v celkovom vplyve biopalív zohrávajú dôležitú úlohu aj ďalšie faktory, ako je odlesňovanie, používanie hnojív a energia na spracovanie biopalív.
Výroba a výroba biopalív
Existuje viacero druhov biopalív, ktoré sú zoskupené do niekoľkých kategórií. The biopalivá prvej generácie sú tie, ktoré sa získavajú z jedlých plodín, ako je kukurica alebo cukrová trstina biopalivá druhej generácie Využívajú nejedlé suroviny, ako je agropriemyselný odpad alebo nepotravinová biomasa.
- Biopalivá prvej generácie, ako sú bioalkoholy (etanol a metanol) a bionafta, boli hlavnými náhradami fosílnych palív.
- Jeho používanie však vyvolalo polemiku o jeho udržateľnosti, čiastočne kvôli zvýšeniu cien poľnohospodárskych produktov a odlesňovaniu spôsobenému plodinami, ako je palma, na výrobu bionafty.
V celosvetovom meradle má bionafta a iné biopalivá tiež negatívny vplyv na odlesňovanie. Správa o Doprava a životné prostredie odhalil, že biopalivá získané z palmového oleja a sójových bôbov môžu byť až o 80 % znečisťujúcejšie ako tradičná nafta, ak sa zohľadnia emisie spôsobené odlesňovaním.
Problém odlesňovania a zmeny využívania pôdy
Jedným z veľkých problémov biopalív je, že na ich výrobu je potrebné veľké množstvo poľnohospodárskej pôdy. To viedlo k fenoménu známemu ako nepriama zmena využívania pôdy, ktorá spočíva v rozširovaní poľnohospodárskej pôdy v oblastiach, ktoré boli predtým lesmi alebo džungľami. Táto premena má vysoké environmentálne náklady, pretože sa uvoľňuje veľké množstvo CO2 uloženého vo vyčistenej vegetácii a pôde.
Napríklad v Brazílii bolo zdokumentované odlesňovanie miliónov hektárov amazonského dažďového pralesa, aby sa uvoľnilo miesto pre plodiny sóje na výrobu biopalív. Tieto druhy praktík ovplyvňujú nielen bilanciu CO2, ale ohrozujú aj biodiverzitu a miestne ekosystémy.
Intenzívna výroba biopalív z plodín, ako je palma, spôsobila masívne odlesňovanie v krajinách ako Indonézia. Podľa Ecologistas en Acción by rastúci dopyt po biopalivách mohol spôsobiť odlesňovanie až 7 miliónov hektárov lesa, čím by sa do atmosféry uvoľnilo 11 miliardy ton CO500.
Iné alternatívy k tradičným biopalivám
Napriek výzvam sa nové inovácie snažia optimalizovať využívanie udržateľných biopalív z druhej generácie alebo dokonca tretia generácia, ktoré využívajú priemyselný odpad alebo riasy, čím sa minimalizuje dopad na životné prostredie.
Príklady zahŕňajú hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej (HVO), ktoré možno získať z odpadových kuchynských olejov a živočíšnych tukov, ekologickejšia možnosť. V skutočnosti vo viacerých európskych krajinách začínajú veľké energetické spoločnosti vyrábať HVO, čím ponúkajú menej znečisťujúcu alternatívu k tradičnej bionafte.
Na druhej strane je tu nový výskum, ktorý skúma využitie baktérie ako Streptomyces vytvoriť účinnejšie a menej znečisťujúce biopalivá pomocou molekúl, ako sú «Jawsamycín«. Táto inovácia by mohla v budúcnosti spôsobiť revolúciu v spôsobe výroby biopalív.
Napokon syntetické palivá ako napr e-palivá, ktoré kombinujú zelený vodík so zachyteným oxidom uhličitým, čím vytvárajú uzavretý uhlíkový cyklus, ktorý by výrazne znížil čisté emisie skleníkových plynov v sektore dopravy.
Biopalivá majú skrátka pred sebou ešte dlhú cestu, aby boli skutočne ekologickým riešením. Keďže nové technológie napredujú a hľadajú sa udržateľnejšie alternatívy, je nevyhnutné zachovať kritický prístup a zvážiť všetky environmentálne dôsledky ich výroby a používania.